Uz pred samotnou cestou sme si kupili tak trosku chlastiku "vsetok umiestneny u kamarata v spajzi"a ked to jeho mama videla, tak sa spytala: (podotykam, ze bednicky siahali takmer po strop 3 m vysoky a nebolo to len pivo ale hlavne 27 litrov trencianskeho brendy a 8 litrov borovicky :DDD).
vy tam idete na mesiac alebo na cele prazdniny???????!!!!!!! .... kamaratova odpoved : ale mami, ved to mame len tak od smädu :)))
Islo nas dokopy 10 ludi, z toho iba tri baby. Ako cestovny prostriedok sme si vybrali osobny vlak... a to nie preto, aby sme usetrili nejakych 16 Sk za rychlikovy priplatok, ale narocky, aby cesta trvala dlhsie a my sme sa mohli nastartovat. Dvaja kamarati si posledne miesto pamätali Povazsku bystricu. Podotykam, ze sme zilincania. Fajcit sme chodili na zachod, kedze v osobnom vlaku fajciare nie su. Az pri Trencine bol kamos uz taky nalamany, ze vytiahol cigu, dal si ju do ust a spytal sa : toto je fajciar???? ... odpovedam: nie Miso, toto je osobak a tu nikde nie je fajciar. Ale on vytiahol zapalovac, pripalil si ju a dodal kludnym flegmatickym hlasom .... "urobime". V tom dosla sprievodcicka a vypulila oci. "Co to robite???? Tu sa nesmie fajcit!!!!", skrikla. Miso sa len na nu pozrel takym tym spravnym opitym pohladom a polozil zakernu otazku ... kolko je prosim vas pokuta za fajcenie vo vlaku???? ..... 300 korun, odvetila. ... Miso vytihol penazenku, znej nasledne 300 korun a dodal: a uz ma prosim s takymito p.......i neotravujte. A samozrejme, ako sa na nas pohostinnych patri, hned sme uliali aj milej tete v uniforme (mimochodom, bola celkom pekna....len neviem ci naozaj, alebo som mal uz dost vypite :oDD). Ta sa hned ohradila na to, ze nemoze, ze ona je v sluzbe. Ale my s presviedcavymi gestami a slovami sme ju nakoniec akosi dobrovolne nasilu donutili vypit si nie jeden, ale hned 6 stamprlikov, pretoze si musela dat s kazdym, kto este vladal :o))) Dozvedeli sme sa, ze je z Leopoldova a ma tri deti a dokonca aj manzela a fajcit sa moholo potom uz cely zvysok cesty :-)))
Ked sme konecne dorazili do Noveho mesta nad Vahom, nevedel som, ci mam skor vykladat batozinu, alebo kamaratov. Ale nejako sme to spolocnymi silami zvladli a objednali si taxik na Zelenu vodu. Ten bol ochotny a na niekolko krat nas poodvazal vsetkych, az na jedneho kamosa, ktory sa rozhodol, ze musi este na stanici trosku premyslat. Tak sme mu nechali balik chipsov a priplacli sme mu 20 korunacku na celo, nech ma na bus, ostatne veci aj peniaze sme mu zobrali a ficali.
Na recepcii bola strasne dlha rada, takze casu bolo dost, kym sa to pohne a tak sme sa zopar individui rozhodli, ze si zajdeme na neskorsi obed. Polievocka a hranolky so syrom. Polievku nam priniesli takmer okamzite, ale na syr sme museli dost dlho cakat, takze jeden kamos pri alkoholickom opojeni zaspal a kym sa opät prebral, jeho porcia uz bola v nasich zaludkoch :o))) ...... konecne najedeni, vsetky nalezitosti s ubytovanim vybavene a tak sme sa pustili do stavby stanu :oDDD.... ludia moji, to bola show. Pred odchodom na stanovacku sme skusali postavit ten stan pred panelakom a trvalo nam to pol dna, kym sme prisli na to, ze co a ako. Teraz nam to trvalo tak 10 minut. Ale to by sme neboli my, keby ze nieco nepokazime....kamarat akosi viac stratil rovnovahu, ako bolo treba a zipsovy vstup do stanu raz a navzdy zrusil :oDDD. A tak sme mali vyhlad do stanu ako do vykladu v obchode.
Dni plynuli celkom rychlo a nebola za tu dobu sekunda, ktoru by sme mohli oznacit, ze sme triezvy. Pozicali sme si vodny bicykel..... ujo, ktory to mal na starosti, uz zjavne videl ze nas je viac, ako ten bicykel unesie a tak prizvucnym hlasom dodal.... chalani maximalne tri osoby, je vam to jasne???? .... jasne ujooo....nasadli sme sice traja, ale uprostred jazera sa pridal zbytok a ja som bol zrazu po pas vo vode. Slapal som so vsetkych sil a slo to veeeelmi tazko, az zrazu sa mi zacalo slapat veeelmi lahunko a ja som sa snazil zistit preco???...... a bolo to na prvy pohlad jasne, ked som zbadal, ako pred bicyklom zvesela trielila lopatka, ktora nas mala pohanat. Zoskakovat panstvo, tento stroj uz tak rychlo nebude oki.......priplavali sme k milemu ujovi a ten na nas hned spustil: ... kde je bicykel!!!???? A ja som mu len ukazal prstom na malu bodku na vodnej ploche a dodal... tam to je on a je pokazeny. A co ste s nim urobili??? ... opytal sa. Noooo utiekla nam lopatka, dodal som. Vy debili!!!!! ... skrikol. 300 korun!!! A tak som vybral penazenku a zaplatil. O par minut sme prisli za ujom znovu a chceli sme si pozicat cln. S dôraznym prizvukom podotkol: chalani, pre styri osoby a ani o jednu viac!!!!! Je vam to jasne??? Ale samozrejme sefe, odvetil kamarat. Nasadli sme styria a upalovali tak niekde priblizne do stredu jazera a asi tak hodinu sme sa hrali na baiwatch. Potom samozrejme doplavala ostatna banda a na cln chceli vsetci..... lenze naraz. A tak sa pan cln pekne rozkolisal a prevratil. To bolo este v pohode, lebo sa drzal na hladine, ale my sme ho chceli otocit spät a to sa nam podarilo asi s takym uspechom, ze sa donho nabralo prilis vela vody a cln sa potopil. Takze uz nezostalo nic ine, iba sklopit usi a ist za ujom. Ludia mojiiii , ten penil ako sampon, ked som mu povedal, ze niekde v tych miestach je cln potopeny......stalo ma to samozrejme dalsich 300 koruniek a zakaz vstupu do pozicovne :oDDD Ale my sme sa samozrejme nevzdali a vedeli sme, ze oproti na druhej strane je pozicovna delfinov. V pohode sme si preplavali na druhu stranu a pozicali si jedneho fesaka, cerstvo nastriekaneho na krasnu bordovu farbu. Teraz si bude kazdy mysliet, ze sme potopili aj ten, ale nie. Ten sa potopit nedal :o)))) ... kapacita bola 8 ludi a my sme boli len v miernej prevahe... 10 ludi. Ale objavili sme super miestecko, ktore kamarat nazval Amazonia. Bola to taka mala zatoka, asi 5 metrov siroka a 50 metrov dlha a naozaj to tam vyzeralo ako v takom malom pralese. Samozrejme, ze sme tam museli vliezt aj s delfinom. Uplne pri konci zatoky kamarat nevydrzal a cez najväcsie trnove kriky sa vyskriabal aj s fotoaparatom, ze si nas odfoti. Len skoda, ze ako otvoril objektiv na fotaku, tak sa zacal pretacat film, co znamenalo, ze fotit nemohol :oD .... takze fotodokumentacia nebola ziadna. Bol cas zo zatoky nejako vyplavat, ale my sme sa nemohli otocit :oP....a tak kamarat vystupil z delfina ze nas bude navigovat..... no a to sa zrejme nemalo stat. Aj ked sme sa nakoniec otocili, ale delfin bol akosi uz bez farby a na zadnom priestore sa viezlo niekolko polamanych konarov zo stromov, ktore sme pri otacani akosi nabrali. A mozem cestne vyhlasit, ze to bolo najdrahsie pozicanie ake sme kedy zazili, pretoze novy lak stal 2500 Sk a museli sme ho zaplatit v plnej vyske, takze pekne kazdemu z nas ubudlo 250 Sk. Ale co bolo horsie, ze odvtedy nam uz ostali iba nafukovacky, pretoze nam nechceli nikde nic poziciat. Ved vlastne, ani sa necudujem.
Ale zazitky mi urcite ostanu uz na cely zivot a tie su na nezaplatenie. :o))))
Komentáre